Po krátkej úvahe, kde privítať prvý jarný deň, resp. začiatok meteorologickej jari, padla voľba jednohlasne na naše Vysoké Tatry. V piatok večer vyrážame z domu smer Popradské pleso. Po 3 hoďkách cesty auto nechávame na parkovisku pri „Zastávka Popradské pleso“, naťahujeme tuleňa a o 21.30 h konečne vyrážame.
O hodinku sme už v Horskom hoteli na Popradskom. Šúchačka na lyžiach len s hviezdičkami a svitom našich čeloviek nocou, bola po náročnom pracovnom týždni hotový balzám. Na hor-hoteli pri zlatavom moku vymýšľame plán na ďalší deň. Tipov a variant je hneď niekoľko, treba brať v úvahu zloženie ženskej a mužskej zostavy. Hodinu po polnoci nás slečna čašníčka pekne požiadala, aby sme išli pokračovať na izbu, kde sme esšte debatovali.
Nakoniec je rozhodnuté, ráno smer Mengusovská. Chalani vyrazia okolo 7 hod, dajú si nejaký žľabík, aby ukojili svoje potreby a My dievčence prídeme potom za nimi a budeme pokračovať na Koprovský štít. Ráno chalani mali v pláne Červený žľab, ale kvoli zlým snehovým podmienkam, zvolili nakoniec žľab Satanov – z Mengusovskej. V ten deň sú tam prvý, tak pekne prešliapli cestu aj po nich idúcim pocestným – hlavne tým, čo išli bez mačiek…
Pred obedom sa stretávame pod žľabom, kúsok od Hincovho plesa, ale padla hmla, žeby sa fakt dala krájať, tak na Koprovský nejdeme a volíme náhradný program. Budeme si skúšať a zdokonaľovať sa v lavínovej problematike, takže následne zakopávame a hľadáme pípaky. A skúšame a testujeme snehovú pokrievku. Ani po 2 hoďkách hrajkania sa hmla neustúpila, a tak sa pomaly na lyžiach odoberieme k parkovisku k autu, a presun do Starého Smokovca. Po ceste nesmela chýbať zastávka „na istotu“ v Kolibe Žerucha (majiteľ P. Hurajt) na halušky, koleno a iné pochutiny a samozrejme doplnenie vitamínov zo žltého moku. Všetko výborné, opať nesklamal.
Po ubytovaní na ubytovni v Smokovci kontrolujeme počasie, a nemalo byť nič moc, a tak volíme na ďalší deň len prechádzku na Térynku. Ranný pohľad z okna nás v tom len utvrdil, všade hmlisto. Mne to celkom vyhovovalo, lebo vzhľadom k „píleniu dreva“ jedného účastníka na našej izbe, som celú noc nespala.
Na pásoch sme vyrazili zo Smokovca okolo 8 hod smer Hrebienok. Tam sme mali prvú zastávku – Tatranský ľadový dom, a pokračovali na Zamku. Cesta v pohode, málo ľudí, len jedna malá prekážka, čo sa obchádzala – potočik. A je jasné, že som ho chcela v rámci tréninku ako jediná prejsť, čo teda zbytok účastníkov nepochopil, a po hodení „tlamičky“ do koryta potoka, mi bolo jasné, prečo sa tak nechápavo tvárili. Ale nejakou záhadou som ostala suchá, takže ako trénink cez prekážky to nakoniec vyšlo.
Ďalšia zastávka po ceste je Zamka, kde sme sa chvíľi kochali pohľadom na lezúce deti po ľadovom stlpe. Skoro mali HZS zásah, lebo deťúrence sa tam aj bobovali a jedno z nich nabralo v plnej rýchlosti vlčiaka a ten to chudák dosť ťažko rozchádzal. V tom jeho pohľade bola odpoveď, kedy a prečo je schopný pokúsať. Po vykročení smer Térynka sa začalo ukazovať slniečko a bolo čím ďalej tým krajšie. „Plech“ bol celý deň a až na pár poryvov vetra to nemalo chybu.
Kopec pod Térynkou okupovalo len pár ľudí, čo bolo vzhľadom k počasiu prekvapivé, ale nám to samozrejme nevadilo. Po výdatnom vyšľapaní kopca (ja som mala indispoziciu z prebdenej noci a Moj tuleň tiež, takže od polky kopca išli lyže na baťoh, čo mi odsúhlasil aj Tatranský šedý vlk, čo išiel okolo, vraj je to istejšie, než hodiť „papuľniaka“ – tatranský výraz pre polohu, keď sa ti rozídu lyže a padneš rovno na papuľku), je občerstvovačka na Térynke.
Musím na margo terajšieho chatára podotknúť, že kapustnicu má lepšiu, než chatár minulý. Slniečko svietilo, tak voľba bola jasná, pokračujeme ďalej. V MSD bol sneh lepší než vo VSD, tak sme sa rozhodli dať niečo tu. Baranie sedlo bolo už celé pojazdené a chalani boli hladný po prašane, tak zvolili krásny panenský svah pod Ľadovým štítom. Sneh bol stabilný, natraverzovali sme pod Ľadový štít, vyzuli tuleňa a sprášili to dole (niekdo ľahšie, niekdo ťahžie). To bol jediný svah kde bol prašan, inak všade škaredá krusta. Po vyvrcholení niektorých účastníkov zájazdu, sme to zobrali jedným ťahom dole až do Smokovca, kde sme „pristáli“ o 17 hod a o ďalšie 3 hoďky doma. Oslava (pred) (po) prvého jarného dňa dopadla vynikajúco, k spokojnosti všetkých zúčastnených.
Další fotografie: FOTOGALERIE VYSOKÉ TATRY >>
