Skialp v Dolomitech – Marmolada

Vstávame skoro ráno, nikomu sa však nechce z vyhriatych spacákov. Ešte chvíľu leňošíme a definitívne sa rozhodujeme, že si časť výstupu uľahčíme lanovkou.

Sme v Taliansku, takže lanovkári sa vôbec neponáhľajú do práce. Stihnem si ešte uvariť aj kakao. Okolo deviatej konečne kupujeme lístky a vezieme sa na stojáka v smiešnej klietkovej lanovke na Pian dei Fiaconi (2626 m).  Lepíme pásy a ďalej pokračuje po vlastných. Okrem nás a dvoch miestnych skialpinistov hore nejde nikto.  Aj keď sa to nezdá, od cca 3000 m šľapeme pomalšie.

Počasie je nádherné a okolo obeda sme na vrchole Marmolady (3343 m). Pomenúvame známe obrysy okolitých kopcov a hľadáme pekné línie,  talianska dvojka nás šikovne dopĺňa. Času máme dosť, tak si ešte spravíme piknik v závetrí chaty Punta Penia, ktorá je zvnútra celkom vyplnená snehom kvôli rozbitému oknu.  Za chvíľu počujeme akési výkriky, pozeráme, čo sa deje, ale to sa len taliani fotia holí na vrchole.

Stále vládne veľmi príjemné počasie, ale je načase ísť, čaká nás dlhá lyžovačka až k autu. Feri sa rozhoduje pre zjazd severnou stenou, ktorou sme vystupovali hore , mne s Tomášom sa podmienky moc nepozdávali, tak sa rozhodujeme lyžovať povedľa normálkou. Svoje rozhodnutie oľutujem hneď ako vidím prvé Ferove oblúky. Nakoniec sa to v pohode dalo, na lyžiach sa už sneh neprebáral!

Ferimu gratulujeme za pekný zjazd a lyžujeme ďalej do doliny, kde si ako čerešničku na torte dávame na odporúčanie miestnych zaujímavý zjazd úzkym kaňonom. Pekná bodka za dnešným dňom. Presúvame sa do doliny Val Fonda, kde spíme na okraji parkoviska. Večer si za odmenu navaríme krupicovú kašu s maslom a kakaom.

Rifugio Pian dei Fiacconi

Skialp v Dolomitech – kuloáry Canale Holzer a Joel