Po dlhom čakaní, sme sa dočkali aj my v Bielych Karpatoch bieleho po(d)kladu. Sneh trošku prekvapil cestárov, čo bolo pre nás prínosom, lebo chodníky aj cesty zostali neposypané a pokryté snehom. Z čoho vyplynulo, že keďže máme do lesa asi 50 m, obúvame sa ešte doma a pásy dávame pred domom. A možeme vyraziť na našu Javorinku, aj inak, než len na bežkách alebo ako pešiaci.
Biele Karpaty – Česko
Mapa oblasti
Mapa oblasti
Základní trasa
Podrobný popis
My vyrážame z Květnej (350 m) a smerujeme cez Ťažký vrch k Jelenci (925 m), bývalej vojenskej veži (vysoká 48 metrov). Vychutnávame neporušené svahy, sme v bezzásahovom území. Jelenec je najvyššie položená „rozhľadňa“ v Bielych Karpatoch, bohužiaľ výstup na ňu je na vlastné riziko, resp, je tam vstup zakázaný-ceduľka na zvalenom plote. V lyžiarkach je výstup o to zaujímavejší. Nie-sú tu vyriešené vlastnické vzťahy – pozemok ČR, stavby (vrátane rozhľadne) SR, takže sa tu o to nikdo nestará a iba to chátrá, čo je veľká škoda.
Od Jelenca sa dá pokračovať (ak nemáte v pláne si dať doma obed a hneď to stočiť nazad) po hrebeni-bývalej turistickej značke, až narazíte na rozcestník, kde sa odbočuje po zelenej naspať do Květnej, alebo pokračujete už po značke na Holubyho chatu (stojí tu od roku 1923). My sme odbočili zo značky smerom k Slovensku a cez les sme vyšli na spodnej stanici lyžiarskeho vleku, resp. na zjazdovke.
Vojenská bývalá veža Jelenec
Lyžiarske stredisko nebolo v premávke, čo bolo super pre nás šliapačov, ale na druhej strane, nešlo kvoli tomu, že nejaký dobráci ukradli prívodný kabel k motoru, čo je teda dosť blbé, zase pre lyžiarov. Zjazdovku sme tak mali sami pre seba. My sme to vyšlápli „až“ na najvyšší bod, kde stojí vysielač, Javorina (970 m). Pokochali sa, dali dole pásy a sfúkli to do našej obľúbenej Holubyho chaty. Chatár je náš kamarát, a má veľkú pochvalu, lebo za posledných pár rokov chatu krásne zrekonštruoval a pokračuje pomaly ďalej.
Po občerstvení si nasadíme pásy a pokračujeme zase k vysielači, tu odlepíme „tuleňa“. Teraz sa možete rozhodnúť, na ktorú stranu zlyžujete. My sa vraciame k domovu, takže smerom po červenej. A buď po nej možete pokračovať až do Květnej, je to zároveň aj bežkárská stopa, alebo ako my, stočiť to cez les dole.
Zlyžovať sa dá v podstate z Javorinky kde-koľvek dole, ale neznalému miestnych podmienok by sa mohlo stať, že sa ocitne úplne inde, než by chcel. Celú trasu dole križujú lesné cesty, ktoré sú ale zavádzajúce a mohli by Vás „vyhodiť“ niekde mimo. A ďalšia vec, bukový les je miestami dosť hustý s popadanými stromami. Už aj z týchto dovodov tu nikoho nestretnete. Občas je tu sice vyšľapaný chodník – od diviakov a inej lesnej zveri. Takže jediná stopa, okrem nich, bude Vaša.
Vysielač Javorina
Za celý deň tu nestretnete žiadneho „tuleňa“. Len na značených cestách bežkárov a pešiakov. A posledný bonus pre nás je, že na lyžiach prídeme zase až k domu.
A záver? Táto naša Bielo Karpatská rozprávka nie je unikátna len v lete – najvyššia diverzita a najvatšia kvantita orchideí v strednej Europe, ale aj zime.
Citujem: Biele Karpaty sú príkladnou ukážkou harmonického súžitia človeka s prírodou – CHKO a BR UNESCO, tak verím, že to tak aj zostane.
