Veľkonočné sviatky na pásoch v Bosne a Hercegovine

Lákalo nás poznať nepoznané, čo sa aj naplnilo. Inšpiráciou nám bolo pár článkov na Tuleni Pasy.cz. Nejaké ďaľšie info o tejto oblasti sa hľadalo ťažko, tak možno niekomu aj tento Môj malý report pomôže, ak sa vydá do tejto oblasti. Termín sme vybrali na veľkonočné sviatky, čo nám zabezpečilo prázdne stredisko (oproti Europe) a to doslova.

Za jedno už bolo po jarných prázdninách a za ďalšie výhodou Bosny a Hercegoviny je, že tam je vetšina muslimov, čo teda znamená, že velkonočné sviatky im nič nevravia. Z domu sme vyrazili v pondelok 30. 3. 2015 okolo 21 hod a na mieste sme boli o 9 hod ráno. Najhorší úsek – najpomalejší, bol v BH.

Sarajevo bolo ráno totálne upchaté. Treba daváť pozor, ste na Balkáne. Napr. také blinkre pri prechádzaní z jedného pruhu do druhého tu nepoužívajú. Pred Jahorinou bola hustá hmla, ale keď sme vystúpali, akoby sme sa ocitli v inom svete, slniečko, plech, sneh. Sme na mieste, aj keď prvý dojem chalanov bol v zmysle „Ty v…a kde budeme lyžovat? Na těch pláních?“

Chvíľku sme počkali na našeho chatára, ktorý je Bosnanec, ale žije v Nemecku a má tu skúpené asi 4 chaty. Ubytovali sme sa v typickej balkánskej chatke (v 1700 m) a vyrazili na obhliadku terénu. Po prebdelej noci sme usúdili, že bude lepšie si kúpiť skipas – celodenný za 11 ečiek a pokukať čo a ako. V stredisku sme lyžovali My a asi ďalších 20 ľudí.

Bol napadnutý nový prašan, tak sme všetko čo išlo počmárali a obhliadku ukončili pivkom v horskej chate. Tým, že bolo v podstate po sezone, tak nám čašník vždy po pive doniesol každému štamprlík rakije. Asi bol rád, že tam vôbec niekdo je.

Ďalší deň nám napadol zase prašan, ale padla aj hmla (čo bolo jediný deň), Vybrali sme sa na výlet na pásoch po hrebeni, ale našu snahu zhatili miestny horskáči, ktorý nás odvelili do „bezpečia“. Čo nám ale nakoniec nevadilo, lebo nebolo vidieť na 5 metrov. Ako náhradný program sme zvolili – chalani žľaby (ktoré si očíhli deň predtým) za chatkami, a baby bezpečnejší zjazd.

Zlé pořasie sme využili na trénovanie (na veľkej planine) na zakopávanie seba samých aj pípakov, resp. vyhľadávanie pod snehom. Medzitým sme sa stavili v miestnej krčmičke Varta, kde sme ochutnali tunajšie špeciality, „varta“ niečo ako pikantná gulášovka a „muškalica“ niečo ako pikantný guláš. Základom je u oboch paprika, paradajka, cibuľa, baklažán a varia to vonku na ohni v kotline.

To čo nevyšlo v stredu, vyšlo vo štvrtok, prebudili sme sa do plechového dňa, a pre zmenu zase s prašanom. Ráno sme chvíľu počmárali svahy, lesíky a potom sme si dali krásnu hrebeňovku ponad stredisko. Chceli sme vyskúšať vrchnú časť Olympijskej zjazdovky, kde bola aj spadnutá stará lavina. Chalani si tu našli pekné zjazdíky, a z nostalgie si dali aj olympijsku zjazdovku, ale neuchvátila ich. My baby sme si medzitým pošľapkali po hrebeni.

Vtedy sme pochopili, ze prečo nás horskáči v hmle stiahli. Ak človek nepozná tunajšiu lokalitu, veľmi rýchlo stratí orientáciu, žiadna značka, a kopce striedajú dolinky, jednoducho nečiteľný terén. Typické pre Balkán je asi aj skutočnosť, že pokiaľ začne fúkať vietor, čo sme zažili, tak vypnú sedačku a nezaujíma ich, ako sa ľudia dostanú na opačnú starnu strediska. Zase jedna výhoda mať pásy.

V piatok znova prašan, slniečko, frírajdy, žľaby a žľabíky a lesy a lesíky. A už aj viac ľudí – lyžiarov asi 30. Posledný deň sobota, tá istá pesnička- plech a prašan. Naplánovali sme výšľap k meteorologickej stanici a odtiaľ po hrebeni. Tu už mali chalani „nachystaný“ nad lesom cvičný strmý svah, kde sme trénovali brzdenie cepínom a potom sa zase hrali s vyhľadávaním pípakov. Nakoniec sme sa ešte pomotali po lese a zjazdili to neporušeným svahom dole na svážnicu, po ktorej sme prišli až k chatke.

V nedeľu náš odchodový deň nasnežilo behom noci asi 30-4O cm a snežilo tam celý deň. Takže sezonu predlžili z pôvodných do 15. 4. až do 1. 5. 2015.

Záverom len, Bosnania sů veľmi komunikatívny a radi sa družia, náš chatár bol u nás v chatke skoro každý deň, naša slivovička a pivo mu moooc šmakovalo. A jedna partia mladých Bosňanov nám s láskou dala celú svoju desiatu, výborné domáce pirohy. A ešte jeden dodatok, v celom stredisku sme boli celý čas jediný na pásoch.

Užitečné informace

nafta(najlacnejšia bola v BH) cca 1 EURubytovanie v chatke 10 EUR/osoba/nocčapované pivo 1,20-3 EURpivo plech 1 EURcapučíno 1-2 EURpolievka varta 3 EURmuškalica (guláš) 6 EURchlieb cca 1 EURskipass na deň 11 EURceny v supermarkete asi ako u nás

Ubytování: Řada ubytovacích možností na Jahorině i v Bjelašnici, pro poznání večerního a nočního života je i možnost spát přímo v Sarajevu.

Vyhlídkový 1905 metrů vysoký vrchol nad lyžařským střediskem Zare Lazaresvski