GIRLS ON SKIS Dana Ivanovová: Na skialp vždy len s mužmi, nájsť ženu na moje skialpovačky je strašne ťažká úloha

Od počátků lyžování ke skialpinismu

Obvyklá otázka na začátek – jak, kde a kdy jsi začínala lyžovat?
Obaja rodičia sú športovci.  Lyžovali sme teda každú naklonenú rovinu všade tam, kde to len šlo.Od štyroch rokov som trávila vačšinu času na horách, prevažne na strednom Slovensku – v okolí našej chaty neďaleko Poľany, kde sme lyžovali v zime takmer denne.  Neskôr som v rámci kajakárskej športovej prípravy presedlala na bežky. Kajakári bežkujú ako diabli.

Kdy a proč jsi přesedlala ze sjezdovek (nebo běžek) na skialpinismus a freeride?
Po skončení mojej vodáckej kariéry mi chýbal aktívny pohyb.  V lete som vedela, čo s voľným časom, v zime to bolo zložitejšie. Chcela som byť v prírode. Zvyknutej na obrovské tréningové objemy mi bolo dlho sediet na zadku v lanovke. Na Slovensko prišiel skialpinistický boom, a ja som bola očarovaná od prvej chvíle. Skialpy som si kúpila nové, nikdy predým som nelyžovala freeride. Nikdy predtým som nestála na šlapacích lyžiach. Vedela som však, bola som si istá, že toto je moja cesta.

Jaké byly tvé oblíbené terény ve skialpinistických počátcích?
Jednoznačne Vysoké Tatry. Vyšlapala som do sedla a po pár kotrmelcoch a zopár oblúkoch som bola dole. Dodnes som rada, že som tieto počiatky prežila.

Jakým aktivitám se věnuješ kromě skialpinismu?
Asi všetkým horským vytrvalostným športom s predponou ultra. Ultradlhé veľkohorské lezenie. Ultratrailové behy. Ultradlhú horskú cyklistiku – mám rada viacdňovky. Keď mám čas, beriem do batohu spacák a karimatku, malý varič a idem. Bežecké tenisky, tretry, lezečky, bike, skialpy – prostriedok nieje pre mňa natoľko dôležitý. Mám rada slobodu, ktorú mi tento spôsob pohybu dáva, veľkú neviazanosť a neuveriteľnú reálnosť. Hore, nad oblakmi, ďaleko od všetkého  a od všetkých sú pocity akési skutočnejšie. Pocit hladu. Pocit smädu. Bolesť. Zodpovednosť. Radosť. Chlad. Eufória.  A všetky sú niekoľkonásobne silnejšie.

Kolik dnů ročně věnuješ pohybu na lyžích a jiným cestovatelským nebo horským aktivitám?
Každý voľný čas, každý jeden deň.  Súvisí s tým všetko v mojom živote. Moje šťastie. Minulosť. Budúcnosť. Škola, práca i súkromný život.

Jak často a kde trénuješ?
Denne – niekedy viacfázovo, prípadne odchádzam na viacdňové tréningové expedície. Viem si celkom dobre zostaviť tréningy, keďže som vyštudovaná trénerka najvyššieho kvalifikačného stupňa a bývalá reprezentantka v kanoistike či kvadratlone. Charakter tréningu a zameranie na jednotlivú pohybovú schopnosť je z tohoto titulu jasný, avšak športy striedam podľa chuti, zdravotného stavu či aktuálneho cieľu. Dôležité je, aby trénoval športovec s chuťou a predchádzal extrémnym stereotypom.  Aby bola radosť zachovaná, aby „nevyhorel“´ a mohol sa venovať tomu, čo ho baví čo najdlhšie.

No a miesto? To záleží predovšetkým od podmienok a počasia, ako aj od časových možností. Ale skromne, nádherné je aj blízke okolie, Karpaty, lužné lesy, Dunaj, všetko toto je obrovské ihrisko, ktoré ponúka ešte väčšie možnosti. Skialpovať chodím prevažne do Álp a Tatier. Proste sa treba zobrať a ísť.

Můžeš si trénink a běhaní po kopcích přizpůsobit práci, nebo naopak práci přízpůsobuješ tréninku?
Snažím sa nájsť kompromis čo sa týka práce, pracovnej doby a času na tréningy. Treba si hľadať také zamestanie, do kterého sa človek teší každý deň. Komu sa to podarí, skutočne „pracovať“ nebude musieť už ani hodinu. Pôsobím ako horolezecký a zážitkový inštruktor, trénujem deti, v lete mám víkendovú kajakovú školu na divokej vode.  Mám pocit, že takto práca a súkromie do seba zapadá a dáva môjmu životu zmysel.

Náročnější skialpinismus

Máš nějaký vzor v náročnějším lyžování v horách?
Vzor asi úplne nie, ale medzi slovákmi však veľmi fandím Mirovi Peťovi. Každopádne, keby som mala vzor, jednoznačne by to bol niekto preživší.

Které lokality na Slovensku a mimo Slovensko patří k tvým oblíbeným?
Na Slovensku sú to Vysoké a Západné Tatry, v zahraničí sú to rakúske Alpy. Samozrejme je pre mňa dôležitá dostupnosť.

Podle čeho si vybíráš místa, hory, výstupy a sjezdy?
Podľa aktuálnych podmienok a počasia, ako aj podľa časových a kondičných možností. Samozrejme je prvoradá bezpečnosť, čiže treba sledovať nielen tieto aktuality ale aj ich vývin, lebo od toho závisí konkrétna lavínová situácia. 

Jak se psychicky vyrovnáváš s náročnějšími a případně i hodně exponovanými sjezdy?
Vládne tu krehká hranica, ktorú musí každý jednotlivec poznať.  Je to podobné ako v lezení – buď na to máš, alebo nemáš. Ak uvážiš, že na to máš, je rozhodnuté. Občas však treba niektoré situácie zhlboka predýchať, zkoncentrovať sa  v zlomku sekundy. Potom si už len poviem „hop!“ a idem.

S jakými parťáky jsi jezdila a jezdíš? Je to čistě mužská záležitost, nebo jsou ve skupině i další ženy?
Vždy len s mužmi, tak to vychádza. Alebo sama. Nájsť si ženu na moje skialpovačky, ktoré sú často niekoľkodňovými horskými prechodmi spojenými so zimným  lezením je strašne ťažká úloha. Parťáčka by bola jednoznačne vítaná. Bohužiaľ, nájsť prienik v záujmoch, výkonnosti, skúsenostiach, vedomostiach,  cieľoch, možnostiach, sadnúť si aj ľudsky je všeobecne zložité. A nietože to ešte genderovo rozdeľovať.  

Které sjezdy patří mezi tvé nejoblíbenější? Jsou mezi nimi i některé, které je možné označit za velmi strmé?
Veľmi záleží od typu lyží a od toho, koľko kilogramov mám na chrbte. Každopádne mojim subjketívnym pohľadom bol krásny a asi aj najstrmší práve zjazd z Javorového štítu. Najobľúbenejšie sú pre mňa tie zjazdy, kde vládnu top podmienky. A keď je dobrá výbava, potom je radosť lyžovať. 

V jakých nejvyšších nadmořských výškách jsi dosud lyžovala a jak to na tebe působilo?
Najvyššie okolo 4 tisícov. Rozdiel je cítiť najmä počas viacerých dní, kedy sa pohybujem takmer neustále v tejto výške. A nohy sú stále ťažšie.

Používané vybavení

Jaké lyže, vázání a obecně vybavení jsi používala ve svých začátcích?
Zo začiatku to boli užšie „šlapacie“ lyže s nevhodným, viac freeridovým viazaním. Lyžiarky boli ľahučké, avšak na strmších zjazdoch sebevražedné. Pri väčšom skoku nasledoval vždy „takmerpokľak“ do telemarku. Samozrejme pri tom nemohol na chrbte chýbať veľký batoh s celou výbavou na zimný bivak. Lyžovačka ako lusk. Veľmi skoro som túto výbavu predala. Značne som všetko odľahčila a vymenila za UL výbavu prevažne z www.outdoorline.sk . Dohnala som však túto hmotnosť na nových prašanovkách a poriadnych lyžiarkach.

Co používáš dnes a proč?
Tento rok som odskúšala niekoľko úzkých lyží od Dynafitu aj vďaka bratislavskej skialp požičovni obchodu Horedole, kde sa o mňa vzorne postarali. Nakoniec som ostala u lyží Dynafit Speed 76 a s viazaním Speedfit a som naozaj veľmi milo prekvapená. Nečaka som od tak uzučkých ľahkých lyží takúto ovládateľnosť. Lyžiarky Dynafit PDG mi sadli ako uliate a som nadmieru spokojná s týmto setom, ktorý naprosto vyhovuje mojim momentálnym požiadavkam. Dlhé prechody, nástupy k zimným lezeckým cestám či ľadom si konečne užívam.

Dobrý batoh vnímam ako veľmi podstatnú časť vybavenia. Ja používam Salewa Guide 45, kde sa vopchá všetko aj počas viacdňoviek a je jednoznačne top vo svojej triede. Jarnú výbavu vždy dopĺňajú zimné hybridné bežecké tenisky Dynafit Transalper U GTX, takže nástupy dolinami, kde sa už nedrží súvislá vrstva snehu sú pre mňa ešte rýchlejšie a pohodlnejšie.

Nesmú chýbať športové hodinky s čo najdlhšou výdržou batérie, keďže objektívna spätná väzba je pre môj tréning esenciálna. Momentálne používam Suunto 9 Baro. Štandarne nosím so sebou aj malú Ledlenser čelovku.

Co preferuješ u oblečení?
Samozrejme funkčnosť a nízku hmotnosť. A som vďačná aj za pekný design, veď som žena. Materiál si vyberám podľa toho, či sa jedná o tréningy a rýchle výšlapy (musí dýchať) alebo o viacdňové akcie (vrstvenie, navrch GTX komplet). Vo všeobecnosti sa ale jedná vždy o ľahučkú páperku a tenkú goráčku v batohu. Veľmi som si obľúbila veci od Dynafitu, Polartec Alpha považujem za prevratný materiál. Ako spodnú vrstvu odporúčam Seam tech konštrukciu oblečenia, sedí ako druhá koža.

Lavinová prevence

Jaké jsou tvé zkušenosti s lavinovou prevencí?
Mám za sebou lavínové kurzy a snažím sa aj samovzdelávať v tomto umení.

Jaké používáš lavinové vybavení?
Pípak, elektronickú sondu, lopatku s viacerými derkami, ktorá sa dá použiť aj ako snehová kotva. Lavínový batoh zvyknem tiež nosiť do žľabov.

Ve strmějších terénech může docházet častěji k výskytu lavin, jaká je tvá prevence?
Prioritou je vôbec sa nedostať do lavíny. Čiže treba mať skúsenosti, vedomosti, potrebnú lavínovú výbavu, túru plánovať (poznať predpoveď počasia, stupeň lavínového nebezpečenstva vrátane trendov, vedieť  aké sú približné časy na zjazd a výstup, posúdiť strmosť svahov), dodržiavať rozostupy, byť disciplinovaný. V priebehu dňa je vhodné kontrolovať teploty, obísť čerstvo naviaty sneh. Hlavné je vedieť sa vzdať túry v strmom teréne ak hrozí bezprostredné riziko.

Máš nějaké osobní zkušenosti s lavinami?
Zatiaľ len s menšími splazmi. Dúfam, že žiadne priame osobné skúsenosti ani nebudú.

Motivace pro další ženy a možné plány do budoucna

Co by jsi doporučila ženám, které by chtěly začít se skialpinismem?
Hlavne začať, chcieť nestačí. Dnes vedú chlapci z horskej služby skialpové kempy na vysokej úrovni, pre začiatočníkov i pokročilých.

Na co by si měly dát ženy hlavně pozor?
Na skialpinistov. 

Jaké jsou tvé sny nebo plány, kde by jsi chtěla lyžovat?
Mám v pláne zúčastniť sa budúci rok na extrémnych horských pretekoch Liptov ride, ktoré ma oslovili práve rôznorodosťou jednotlivých disciplín (beh, skialp, freeride, bike, kajak), rada by som ich však absolvovala sólo.

Ďalej by som prebehla na lyžiach jeden veľmi ťažký jarný sóloprechod našimi pohoriami – ak sa naskytnú podmienky. Je to taký malý sen, prezrádzať však viac zatiaľ nebudem.

Všetko má svoj čas, dôležité je vychutnávať si každú hodinu v prírode strávenú hodnotne. Takže ja si žijem svoj sen. Nemať veľké oči. Byť vďačný. S pokorou a úctou vnímať to, čo máme okolo seba.