Druhá polovica decembra 2015 poskytuje v nadmorských výškach nad 1500 metrov inverzné počasie a tak aj napriek nízkemu stavu snehovej pokrývky prilákali hory v najvyšších polohách množstvo skialpinistov. Aj my sme vyrazilli do Vysokých Tatier.
A práve Vysoké Tatry sa vyznačovali v posledných dňoch priam jarným, teplým a slnečným počasím. Dokonca kým v kotlinách vládla hmla a teploty okolo 0 až -3°C, na Štrbskom či Skalnatom plese to bolo okolo +9°C a na vrchole Lomnického štítu až +3°C v dátumoch okolo 19. – 21. decembra.
Našli sa však vo vysokohorskom teréne aj lokálne dobré vysnežené žľaby a jedným z nich bol aj Huncovský štít. Dali sme si ho teda za cieľ na 21. decembra, keď som mala konečne voľno v práci – a aj to po nočnej. Ráno o 7:00 h končím v práci, našťastie noc bola kľudná, pacientov málo, a tak balím rýchlo (až príliš rýchlo ako sa ukázalo neskôr) veci na skialp a vyrážam krátko po siedmej ráno z Terchovej smer Tatranská Lomnica. V Ružomberku som o 7:45 h, kde vyzdvihujem manžela. Ešte krátka zástavka v obchode pre raňajky a rátame, že okolo 9 hodiny by sme mohli aj byť v Lomnici.
Nuž, ale v tento moment zisťujem, že časť výstroje ostala na dome vo Vrátnej a tak s množstvom nevyberaných slov otáčame auto a smerujeme nazad cca 40 km po zabudnuté veci. Vidina úteku na slnko z tejto hmly čo tu panuje, je ale silnejšia a tak plán nerušíme. Druhý pokus o výjazd začína o 9:30 h štartom z Terchovej.
Okolo 12 hodiny prichádzame do Tatranskej Lomnice a volíme rýchly presun lanovkou na Skalnaté pleso. A môže začať skialpová tatranská túra – štart o 12:15 h od lanovky. Ešte som asi nikdy nevyrážala na vysokohorskú túru v popoludňajších hodinách, no utešujeme sa tým, že nástup je krátky a rýchlo sme v žľabe. Od začiatku máme v pláne ísť Tatarkovu variantu, ale nevieme ešte aké sú podmienky v pravej prechodovej „rampe“, čo je najexponovanejšie miesto v tejto ceste.
Už od začiatku v žľabe je sneh príliš mäkký a prepadáva sa hlboko, tušíme, že podmienky na lyžovanie nebudú ideálne, ale vášeň pre dobrý žľab nepustí. Už v prvej tretine výšľapu stretáme oproti trojicu lyžiarov, ktorí idú z Huncovského sedla. Referujú nám, že už to nie je bohviečo na lyžovanie, ale že vyššie trochu lepšie, lúčime sa poprianím šťastnej cesty a dávame do tempa čo to dá, keďže je pokročilý poobedný čas a sneh je stále priamo na ostrom slnku čo mu neprospieva.
Prichádzame pod odbočku, kde sa ide do prava – vidieť v nej časti ľadových platní a skál ale pomedzi ne to vyzerá priechodné na lyžiach a okrem iného ide tam aj staršia stopa, takže padlo rýchle rozhodnutie, že to tadiaľ pôjde. Už len čím skôr dôjsť na vrchol, nech nám sneh úplne neprehnije.
Okolo 14 hodiny sme hore, kde sa ponúka pastva pre oči na okolité panorámy. Prebalíme veci, pofotíme a ide sa dole. Žľab z hornej polovice je famózny, dobre vysnežený, dostatočné tvrdý sneh, nižšie už to viac mäkne a o to sú ťažšie oblúky. Prechod z pravého žľabu na „rampu“ je viac skalnatý, ako snehový, ale ide to na lyžiach „prekráčať“ aj po skale. V tomto mieste je nám ozaj jedno čí škrtneme lyžu o kameň.
V najexponovanejšom mieste „na rampe“ po jednom opatrne prelyžujeme. Je to tu už značne mäkké, kde je nafúkaný sneh pomedzi ľadové platne a skalu. Prešli sme bez ujmy a pokračujeme spodnou časťou ľavého žľabu. Tu už ideme ako pustí. Ešte sa mi újde dole v kotli papuliak po zachytení špičky lyže pod kosovku a sme nazad na Skalnatom odkiaľ už len dole zjazdovkou do Lomnice.
FOTOGALERIE Huncovský štít Iva Sikulová-Filová
| Iva Sikulová-Filová je vystudovaná geoložka a záchranářka. Iva je slovenská extrémní skialpinistka, která dosud sjela řadu hodnotných alpských sjezdů – jako první žena sjela Pallaviciniho kuloár s Grossglockneru v květrnu 2003. Dále sjela řadu výborných sjezdů – namátkou Shareck, kuloár Whymper, Monte Cristallo – Nord (Canale Staunies), atd. Kromě toho dobře pojezdila v Kyrgyzstánu. Je spoluautorkou knihy Hory a sníh (Jan Pala, Iva Filová a kol., Epocha 2010). Více informací o sjezdech je na osobním webu Iva Sikulová-Filová. |
